*

*
Čo v skutočnosti konzumujeme Ak máte slabý žalúdok, strach, alebo chcete ďalej žiť relatívne pokojne v nevedomosti, tak radšej ... nečítajte!

Ak sa pozriem na kvalitu potravín, niekedy si hovorím, že by som chcel dať ochutnať svojim deťom to, čo sa tu jedlo pred dvadsaťpiatimi rokmi.
Ponuka potravín, ktoré sú teraz v obchodoch, je skutočne rozmanitá. Na strane druhej sa za touto "rozmanitosťou" skrývajú len rôzne farebné obaly a škatuľky, ktoré obsahujú prakticky to isté. Veľa potravín, ktoré by sme si vedeli sami vyrobiť, sa vozia cez pol Európy a záťaž exhalátmi a znečisťovaním životného prostredia je väčšia, ako ich samotná úžitková hodnota a vplyv na zdravie.
Do roku 1993 platili v Československu ešte z čias minulého režimu zákonné normy, ktoré nedovoľovali, aby klobásy obsahovali múku, aby jogurty obsahovali škrob atď. Tieto normy boli zrušené a na Slovensku začala doslova džungľa. Potraviny sú dnes samá náhražka.

Napríklad:
- Kravský tuk je nahradzovaný tukom rastlinným (sójovým).
- Mlieko, ktoré je nápadne podobné emulzii na chladenie obrábacích nožov, nezráža sa, nejde z neho urobiť domáci jogurt. Ale stojí 40 centov. Nekúpte to!
- Jogurty nie sú jogurty, je to jogurtová gebuzina, do ktorej je nakyckaný škrob alebo želatína, aby toho bolo viac. Sú v tom usmrtené mikroorganismy. Ale stojí to 25 centov. Nekúpte to!
- Syry nie sú syry, ale náhradky, v ktorých je mliečna bielkovina nahradená bielkovinou rastlinnou (sója) alebo škrobmi.
- Zmrzliny či šľahačka, tie sa tiež nestretli s mliekom, robí sa to všetko z umelých náhražiek. I v drahších zmrzlinách, ktoré sú deklarované, ako mliečne, či dokonca smotanové, je len odstredené mlieko a zmrzlina je "skvalitnená" rastlinným tukom.
- Ani kvalita niektorých tukov nazývaných maslo nie je nič oslnivé, je to nastavované vodou!
- Väčšina čokolád, predávaných v našich obchodoch, nie sú čokolády, ale čokoládové imitácie plné lacných náhražiek. Medzi tieto náhražky patrí karabový prášok, ktorý sa vyrába zo svätojánskeho chleba, ktorým sa v Stredozemí kŕmia ovce a ťavy.
- Slovenské párky sú dnes zväčša plnené sójou, múkou alebo separátorom.
Čo je to hydinový separát?
Z kurčaťa sa vyberú prsia a stehná, ktorá sa predajú osobitne. Zvyšok - teda koža, kostra, hlavy aj so zobákmi, krky, drápy a vnútornosťami sa rozmixujú, precedia, zafarbia na červeno a pridávajú sa do párkov a klobás, v prípade párkov do 1,50 € za 1kg tvoria so sójou, chemikáliami, éčkami atď ich hlavnú zložku. Kto kupujete drahšie párky a nemáte ich priamo z nejakej malej výrobne, nejasajte. Tieto molitanové mäsokostné múčky sa dnes pridávajú aj do drahších párkov. Ako sme však boli ubezpečení Informačným centrom bezpečnosti potravín, z tvrdého strojového separácie pri výrobe separátora (SOM - strojovo oddelené mäso) sa získa veľmi jemná masová pasta zložená z častíc menších ako 1 mm, takže nehrozí žiadna ujma na zdraví. Akurát, že to žeriete!
Pre zaujímavosť - separáty sa vyrábali aj predtým, sušili sa a používali sa ako krmivo pre dobytok. Toto sa vyrába aj dnes. Aby tento svetle bledý šurvix získal peknú červenú farbu, napchá sa tam chémia. Pre potlačenie nežiaducich pachov zo separátora samozrejme existujú rôzne chemické sajrajty. Náhražkové prefabrikáty dnes prenikajú aj do takých výrobkov, ktoré vyzerajú navonok ako salámy či šunka.
Ani milovníci rýb nemusia byť ušetrení podvodu. Máte radi kraba? Môže sa vám stať, že to mäso deklarované ako krabie, je z tresiek.
- Do chleba sa dnes pridávajú pomleté zvyšky starého chleba a pečiva, ktoré sa predtým nepredalo. Stroje tieto zvyšky, (ktoré sa predtým dávali ošípaným alebo sa predávali za nižšiu cenu ako kŕmny chlieb pre domáce úžitkové zvieratstva), pomelú a zmes je ďalej upravovaná. Pridajú sa špeciálne zmesi s enzýmami, potom sa vymiesi cesto atď atď a na druhom konci vyjde upečený chleba. Nevadí, že obsahuje sezam alebo mak a alebo ľanové semienko. Takéto krásne ohnisko civilizačných chorôb a alergií. Naviac sa neustále znižuje podiel ražnej múky z predchádzajúcich 45% na 20%. Rožok neustále znižuje hmotnosť, ale aj obsah tuku, (ktorý zaisťoval chrumkavosť), až na polovicu. Z rožkov sa stáva gumová hmota, ktorá druhý deň stvrdne a chleba je bez chuti.
- Rôzne bôčiky a slanina sú dnes vyrábané najmä z prerastených poľských ošípaných, ktoré majú inú štruktúru mäsa, ako slovenské ošípané, ktoré sú viac mäsité a ich bôčiky teda obsahujú viac mäsa. Na poľských bôčikoch, ktoré sa k nám ako prebytky dovážajú, je samé sadlo, ale nekúpte to. Je to biele - a biele mäso je predsa diétne!
- Hovädzie mäso, ktoré obchodníci kupujú od bitúnkov ako mäso z kráv za pár korún, je predávané ako kvalitné mäso z mladých býčkov.
- Kečupy a horčice nie sú paradajky a horčica, je to voda s múkou alebo so škrobom, v ktorej je s biedou 10% skutočného kečupu alebo skutočnej horčice. Dnes už sa na niektorých "kečupoch" vyskytuje na druhej strane malý názov "kečupová" alebo "rajčinová omáčka." Tieto blivajzy sa v regáloch tvária ako kečupy, ale videli paradajky akurát tak z rýchlika.
- Mäso, najmä dovážané, je "nadstavované" vodou, ktorá sa doňho injekčne vpravuje. Do niektorých mäsových výrobkov sa pre zmenu zase injekčne vpravuje lacná sójová bielkovina. Konzervy obsahujú bližšie nešpecifikovanú hmotu, ktorá nemá s kúskami dobrého mäsa, ktoré sme nachádzali v socialistických konzervách, nič spoločného. Landšmít, ktorý sa kedysi vyrábal z mäsa a dal sa nakrájaný opiecť nad ohňom, je dnes nedefinovateľná kaša z koží a šliach zlepený nafarbeným škrobom, ktorý sa vám buď po napichnutí na opekací drôt rozpadne alebo nad ohňom rozteče. Lečo s klobásou už dávno nie je tá dobrá zelenina s klobásou, ale to lečo vyzerá, akoby už raz prešlo žalúdkom a tá "klobása" je sójová.
- Hovädzie a bravčové mäso vo vlastnej šťave nezriedka obsahuje aj polovicu rozmixovaných kuracích kostí a koží, ktoré sa predtým mleli v kafilérkách do mäsokostnej múčky pre zvieratá. Tie "kvalitnejšie" konzervy obsahujú kože, takže keď táto pochúťka na tanieri vychladne, možno ju úspešne použiť ako lepidlo. Pozáručné mäso zo supermarketov je očisťované octovou vodou, nakladané do marinád a podávané ako špecialita k letnému grilovaniu.
- Paštéty a nátierky sú nadstavované škrobom, múkou a hydinovými separátmi.
- Rôzne šaláty sú zakonzervované tak, aby vydržali, ale skutočnú majonézu videli akurát tak z rýchlika.
- Torty a dezerty sú vyrábané z náhražiek, rovnako ako rôzne oblátky a tyčinky.
- Sirupy nie sú vyrábané z ovocia, ale jedná sa o vodu z cukrom, v ktorej je ovocná príchuť.
- A slovenské pivo sa zväčša zmenilo na europatoky univerzálnej chuti vyrobené v systéme CKT / HGB, ktorý "preskakuje" klasické zrenie a dokvasovanie v ležiackom sude. Univerzálne bývajú aj následky požitia týchto chemikálií - rektálne zvracanie čiže sračka. Skalní pivári dnes prechádzajú na 11° pivo, ktoré má aspoň trochu úroveň bývalej desiatky.
- Niektoré šumivé vína sa nerobia tradičným zrením, ale vyrábajú sa ako sifón. Víno, ktoré má úroveň vín krabicových, sa nasýti CO2 a predáva sa v regáli ako "šampáňo." Vzadu na etikete sa ľudia s dobrým zrakom môžu dočítať, že ide o perlivé víno.

O nelegálnom pančování tvrdého alkoholu radšej už nehovorme...

A dalo by sa pokračovať ...

Ak si niekto myslí, že keď si kúpi drahší výrobok, či dokonca výrobok značkový, že je zaručená vyššia kvalita, je na omyle. Aj značkové výrobky, predávané v rámci celej Európy, sú na Slovensku vyrábané z náhražkových surovín.
- Zmrzlina Magnum, ktorá stojí rovnako na Slovensku i v Španielsku, sa v EÚ vyrába z mlieka, u nás z lacnejších rastlinných tukov. Takých a rôznych ďalších brakov žerieme stále viac a viac, ale nezúfajme, bude horšie. Podiel výrobkov so stále vyšším obsahom náhražiek bude pribúdať.
- Také chuťovky, ako napríklad "diétne" hydinové hamburgery, ktoré sa skladajú z polovice z hydinového separátora a z druhej polovice z bravčových koží, sú len začiatkom ďalších inovácií. Zloženie výrobkov, ktoré sa uvádza na ich obaloch, bude napísané stále menšími a menšími písmenami, aby si ho už nemohli prečítať ani tí, čo majú zrak v poriadku. Čakajú nás doby, kedy budeme doslova "žrať" také potraviny, aké poznáme z francúzskeho filmu Krídielko alebo stehienko, pričom autori sa budú inšpirovať českým filmom "Návštevníci", ktorí jedli Amarouny.

Zatiaľ jeme potraviny, ktoré vyzerajú ako tradičné, avšak ich náplň je "božská" (len Boh vie, čo v tom je!).

Samozrejme, že sa dajú kúpiť aj dobré potraviny.
Párky, ktoré obsahujú mäso, jogurty bez želatín a škrobov, chrumkavé rožky, čo vydržia až do nasledujúceho dňa, kečupy z paradajok apod. Je to však luxus! Áno, to čo bolo za socializmu štandardom a normou je dnes luxusom. Štát bohužiaľ robí v dnešnej dobe na ľuďoch určitú formu podvodu, týkajúcu sa ich spotrebného koša, potažmo životnej úrovne. U potravín sa síce vychádza z ich hmotnosti, nie však kvality. V Nemecku si taký bordel výrobcovia robiť nedovolia. Aj lacné výrobky tam majú svoju úroveň, napr najlacnejší špekáčik za 1,45 euro obsahuje 72% mäsa, u nás si za rovnakú cenu kúpite "špekáčik," ktorý obsahuje iba 27% mäsa.
Za ostatné roky sa tak stávame odpadkovým košom Európy.
*
Cerálie Cereálne raňajky sú vraj učebnicovým príkladom úspešného vykrádania našich peňaženiek. Keď v 19. storočí lekár John Kellog hľadal zdravú náhradu za mäso, vynašiel kukuričné vločky. Vtedy to bol pomerne čistý produkt takmer neupravované nespracované kukuričné zrná, mleté, skvapalnené, zahrievané a vysušené. Dnes by sa vraj červenal od hanby, rozpakov a zlosti, keby zistil, ako sa tieto cereálie pod jeho menom spracúvajú. M. H. Diamond v knihe Ako si ovládať telo opisuje výrobný postup v USA: Kukuričné zrná sa namočia do lúhu, áno, ide o žieravinu, ktorá spáli kožu na tele. Potom sa zrná vystavia agresívnej pare, namočia v ochucovacom sirupe, ktorý je najmä z rafinovaného cukru. Potom sa sušia, prebehnú sústavou valcov, ktoré ich lisujú tlakom 75 ton. Po tejto procedúre sa opekajú, nahrievajú a vločkujú, až sú pripravené na kúpeľ v chemikáliách konzervačných látok a prísad. To, čo vyštartovalo ako skutočne živé kukuričné zrno, sa premenilo na mŕtvu ochutenú látku, konštatuje americký lekár.
*
Ako sa vyrábajú džemy a marmelády? Keďže továrne musia vyrábať po celý rok, ovocie skladujú do zásoby. Marhule, jahody, ríbezle sa ošetria chloridom vápenatým, ktorý zaručí, že v džeme cítime a vidíme celé kúsky ovocia. Ovocná zložka však býva často nadstavená želatínou a farbivá dodajú bledému ovociu želaný odtieň.
*
Prečo sú hrozienka v müssli šťavnaté? Je to tajomstvo niektorých výrobcov. Namočia sa do horúceho roztoku kyseliny fosforečnej, vďaka čomu sa potom dajú naimpregnovať roztokom glycerínu. Sú pekne guľaté a šťavnaté.
*
Zemiakové hranolčeky Aj hranolčeky sa máčajú v lúhu Keď si robíme doma hranolčeky, je to jednoduché. Tie, ktoré kupujeme hotové zmrazené, prechádzajú náročnou úpravou. Zemiaky sa musia okúpať v parných strojoch, kde im popraskajú šupky, potom ich oškriabu kefy. V niektorých výrobniach, sa doposiaľ používajú na lúpanie zemiakov kúpele v koncentrovanom sodnom lúhu, ktorý rozloží šupky. Po nakrájaní na hranolčeky sa predvaria vo vode obohatenej siričitanom sodným a fosfátom. Obe chemikálie zabraňujú tvoreniu tmavých miest a dodávajú zemiakom zlatožltú farbu.
*
Keď šunka nie je šunka. Trocha mäsa, odrezky, želatína, dusitany, fosforečnany, rastlinné gumy, aromatické látky, konzervanty, stabilizátor, zahusťovadlo a voda. Tak to je šunka, akú si kupujeme v obchode. Kto robí domácu šunku, vie, že do nej pridá kvalitné mäso, soľ a korenie. To, čo kupujeme v obchodoch má od tohto receptu ďaleko. Pod názvom šunka sa totiž často predávajú najrozličnejšie výrobky z kusov mäsa a odrezkov, éčka potom pomôžu z tejto nevábnej hmoty vyrobiť žiadanú šunku. Vďaka fosforečnanom, ktoré v mäsových výrobkoch viažu vodu, môže byť až 30 percent váhy šunky len obyčajná voda. Podobne je to v aj v ostatných údeninách.
*
Med Med, ktorý kúpite v hypermarkete samozrejme nie je včelím produktom. Vyrába sa priemyselne z kukuričného sirupu, repného cukru a chemických konzervantov, ktoré mu dodávajú neobmedzenú dobu použitia.
*
Paradajky veľkoobchodné, alebo poľné či zo záhradky Tušil som mnohé, ale toto ma úplne šokovalo. Ja skúšam k zelenine privoňať a fakt je, že málokedy vonia. Radšej kupujem zeleninu sezónnej a vyšľachtenou u nás alebo v okolitých štátoch, ale najlepšie je zo záhradky. Paradajky, papriky atď. zo Španielska už radšej nekupujem, od tej doby čo som videla obrovské foliovníkové hangáre, kde sa všetko pestuje v hydropónii, v umelej výžive a bez slnka.

Hypermarketový paradajka
Paradajka sa zberá ešte zelená. Potom je uložená do veľkoskladov, kde je podchladenie pri teplote do desiatich stupňov. Cieľom je spomaliť proces dozrievania o zhruba dva týždne a tým oddialiť krajný termín ideálnej konzumácie. Lenže následný osud paradajok je oveľa závažnejší a tiež menej známy. Aby bola paradajka zbavená eventuálnych baktérií, prejde chlórovým kúpeľom. Aj keď v ňom pobudne len dve minúty, napriek tomu časť tejto tekutiny vstrebá. Absorpcia sa uľahčuje najmä vtedy, ak je na niektorom mieste porušená šupka. Potom prichádza dvoj až trojtýždňový pobyt v komore pre dozrievanie. A práve v tomto ovzduší, naplnenom etylénovým plynom naberá paradajka, podobne ako mnohé ďalšie plody, charakteristickú farbu. Odporúča sa, aby táto fáza zrenia nepresiahla 72 hodín, pretože potom by sa na plodoch mohli objaviť huby. Lenže toto odporúčanie je veľmi často porušované, pretože je potrebné dosiahnuť prijateľnej farby u plodov pestovaných v čoraz skorších fázach vývoja, čiže zelenšie a zelenšie.
Teraz začína kozmetická fáza celého procesu. Aby paradajka vyzerala lepšie a lákavejšie, využíva sa umelého farbiva. Pred tým ako sa paradajky vydajú na pulty obchodov, je im do kože vstreknuté farbivo, ktoré im dodá jednotný vzhľad. Ešte než sa paradajka dostane na náš stôl a prv než je položená na pult, musí prejsť ďalšou procedúrou, voskovaním. Tým sa zabráni vyparovaniu vody, scvrkávániu a vráskam a dužina rajčiakov sa uchová tak dlho, ako je to len možné. Niektoré deriváty voskov sú z kerozínu a ďalšie môžu byť pre zjemnenie obohatené mydlom. O tom, čo jeme, rozhodujeme sami.
Fuj - a to nám dodávajú bez ostychu. Ja vedel, prečo sa driem, prečo ohýbam chrbát na záhradke! Nech žije zlatý vidiek a domáce záhradky!
*
Čaj v sáčkoch je odpad Čo skrýva čaj v sáčkoch: čaj alebo čajový prach?

Sypaný čaj pomaly odchádza do minulosti, listový čaj pijú iba gurmáni. Spraviť si čaj zo sáčku je rýchle, chutné a pohodlné. V podstate, sáčok – to je zdokonalené sitko na čaj. Sypaný čaj len naukladali do individuálnych balení a priviazali k ním špagátiky s etiketami. Má to však jeden háčik. Vo vnútri sáčku totiž nie sú čajové listy, ale akýsi prášok. Dajú sa tam nájsť aj svetlohnedé časti stopky čajového lista. Akýkoľvek, dokonca aj drobný sypaný čaj vyzerá celkom inak.
Prach – práve ten často sypú do čajových sáčkov. Po spracovaní čajových listov zostáva drobný odpad. V Indii, Číne, tam, kde pestujú čaj, tento prach jednoducho zmietajú zo stolov a vyhadzujú na smetisko, alebo za pár drobných predávajú iným krajinám. 10-kilogramové vrece čajového prachu stojí 10 dolárov. Z neho sa dá vyrobiť 200 štandardných kartónov sáčkového čaju. To však vôbec neznamená, že všetok čaj v sáčkoch je iba prach. Niektorí výrobcovia plnia sáčky normálnym sypaným čajom, len veľmi drobným. Odlíšiť kvalitný sáčkový čaj od prachového sa dá nasledovne:
Ak na dne balenia je čajový prach, to znamená, že sáčky pravdepodobne naplnili odpadom čajovej výroby. Ak je krabička čistá, v sáčkoch je zrejme ozajstný čaj – nevysýpa sa totiž cez prieduchy v sáčkoch. Sáčkový čaj sa vylúhuje rýchlejšie ako listový. Stačí na pár sekúnd dať sáčok do vriacej vody a voda sa okamžite sfarbí do hneda (ak ide o čierny čaj). Ale to ešte nie sú všetky výdobytky pokroku. Ak dáte sáčok s čajom do pohára so studenou vodou, tiež získa hnedastý nádych. Dôvodom sú farbivá. O tom, že čaj obsahuje farbivá, na etiketách nepíšu. Ale existuje jednoduchý spôsob ako to zistiť:
Ak chcete overiť, či čaj, ktorý zvyčajne pijete, obsahuje farbivá, vylúhujte sáčok v studenej vode. Ak sa rýchlo sfarbí dohneda, čaj obsahuje farbivá. Pre každý prípad môžete spraviť ešte jeden test:
Dajte do šálky s čajom kúsok citróna. Ak sa nápoj potom nestane svetlejším, znamená to, že obsahuje farbivá.
Čaj s malinami, jahodami, broskyňami, mätou, bergamotom. Na krabičkách je nakreslené čerstvé ovocie a bylinky. Výrobca tvrdí, že tento čaj je nielen chutný, ale aj zdravý, sú v ňom predsa ozajstné kúsky ovocia, lístky mäty a bergamotu. Ale je to naozaj tak? Ak rozpitvete sáčok s takýmto čajom, uvidíte tam čaj, kúsky ovocia a čohosi bieleho. Nie je to nič iné, ako aromatizátor, identický s prírodným. Má chemickú chuť, páli Vás po ňom jazyk. Pijeme umelé dochucovadlá, len rozpustené vo vode. Chemické arómy sú silnejšie ako prírodné. Preto čaj s príchuťou lesných jahôd sa nám zdá chutnejší ako čaj s ozajstnými lesnými jahodami. To sa hodí výrobcom – aromatizátory sú mnohonásobne lacnejšie ako jahody. Ale sotva by si niekto z vás kúpil čaj, na krabičke ktorého by bolo napísané: „Prírodný čaj s citronelolom” alebo: „Ozajstný cejlónsky čaj s alfa iónom“. Výrobcovia to robia tak: pridávajú do čaju kúsky ovocia, ale iba desatiny percenta. Presne toľko, aby sa to dalo uviesť na etikete. A aby čaj aj voňal jahodami alebo pomarančom pridávajú aromatizátory.
Pred kupovaním čaju si prečítajte jeho obsah na krabičke. Ak okrem prírodného ovocia tam sú uvedené aromatizátory, pravdepodobne žiadne ovocie tam prakticky nie je. Umelým aromatizátorom by sa mali vyhnúť alergici, deti a astmatici. Aromatizátory môžu vyvolať záchvat alergie dokonca aj u zdravého človeka. Preto pred kúpou ovocného čaju je treba si pozorne prečítať jeho zloženie. Listový čaj. To už nie je mačka vo vreci, vidíte lístky čaju, ktorý vylúhujete. V balíčku nie je prach, ale ozajstné čajové listy, veľké alebo malé. Nápoj je potom chutnejší a aromatickejší ako čaj zo sáčkov. Má to iba jeden háčik. Podľa údajov expertov, takmer 20% čaju, ktorý sa predáva na poltoch obchodov je po záruke. Zdalo by sa, čo je na tom zlé? Nie je to predsa pokazená ryba alebo prekysnuté mlieko. Čajom, dokonca aj po záruke sa človek určite neotrávi, myslia si mnohí. Ale mýlia sa. Po čase sa v čaji vytvárajú alfatoxíny, teda jedovaté látky, ktoré vyrábajú plesňové huby, aspergillusy. Aspergillusy vyrastajú na zrnkách, semenách a listoch čaju, ktorému uplynula záručná doba. Vo veľkých dávkach spôsobujú nezvratné poškodenia pečene a smrť.
Doba spotreby čaju je tri roky. Dátum výroby sa vždy uvádza na balení. Na prvý pohľad je všetko jednoduché:
pozrieš sa na dátum a pripočítaš tri roky. Ale problém je v tom, že na balíčku je uvedený dátum balenia čaju. Teda nie čas jeho zberu na plantáži, ale čas, kedy bol nasypaný do krabice. Čaj môže ležať na sklade rok, dva, tri alebo dokonca aj päť. Potom ho zabalia do krabíc a poctivo píšu dátum, kedy bol zabalený. Spoznať čaj po záruke však môžete aj sami. Vylúhujte čierny čaj v šálke. Ak sa o niekoľko minút na jeho povrchu objaví jemný filmovitý povlak, znamená, že je čerstvý. Ak tento povlak chýba, znamená to, že čaj bol pozbieraný pred viac ako dvomi rokmi. Ak nápoj má horkastý zápach a na dne šálky sa objavujú zrazeniny, čaj je po záruke, nepite ho!
Balenia ozajstného čaju by mali byť zvrchu prikryté priesvitnou fóliou. Ak fólia chýba, znamená to, že máte pred sebou falzifikát. Pozorne si prečítajte informácie na balení – musí tam byť uvedený výrobca, jeho adresa a telefónne číslo, miesto kde bol čaj vypestovaný a miesto, kde bol zabalený.
India, Cejlón a Čína – na týchto miestach sa pestuje 90% čaju, ktorý pijeme. Mnohí si myslia, že najlepšie je kupovať čaj, ktorý bol balený rovno na mieste. Ale práve do tejto pasce sa nechá chytiť dôverčivý kupujúci. Ak je na balíčku čaju napísané Made in China alebo Made in Sri Lanka, znamená to, že pred vami je falzifikát. Na ozajstnom cejlónskom čaji musí byť nápis Packed in Sri Lanka alebo obrázok bodkovaného leva. Pravdaže, leva môžu nakresliť aj na falzifikáte, ale existuje spôsob ako to odhaliť. Spočítajte bodky na kožuchu leva. Ak je ich 17, znamená to, že čaj je naozaj z Cejlónu. Na čaji zabalenom v Číne je nápis China National Import and Export Corporation Tea and local products.
Ľadový čaj. Výrobcovia a reklama sa vás snažia presvedčiť, že pred vami je ozajstný čaj, iba chladený. Prírodný nápoj, ktorý je oveľa užitočnejší ako kadejaké sladké malinovky s umelými farbivami a aromatizátormi. Teda ak si doma spravíte čaj, dáte doňho lyžičku cukru a plátok citróna, a potom ho ochladíte, získate rovnaký nápoj, aký vám ponúkajú vo fľašiach. Potom by to malo fungovať aj naopak – ak zohrejte studený čaj vo fľaške, získate normálny teplý čaj. Je to naozaj tak? Aby sme to overili, vylúhovali sme v jednej nádobe obyčajný čierny čaj, kúpený v obchode, pridali tam niekoľko plátkov citrónu kvôli chuti a do druhej nádoby sme naliali ice-tea z fľašiek a zohriali. Čaj sme ponúkli dievčatám z tímu roztlieskavačiek. Dievčatá nevedeli, že v jednej nádobe je ohriaty ľadový čaj. Jednoducho sme ich poprosili, aby ochutnali nápoje a povedali, čo je v každej nádobe. Všetky dievčatá si ihneď všimli, že v prvej je teplý čaj. Pritom ani jedno dievča ani nenapadlo, že nápoj v tej drujej, má vôbec niečo spoločné s názvom „čaj“. Podľa ich mienky sa svojou chuťou viac podobal na čistiaci prostriedok.
Prečo studený čaj v horúcom stave prestáva byť čajom? Ide o to, že čajom tento nápoj môžeme nazvať iba s prižmúrenými obidvomi očami: je to obyčajná sladká voda, do ktorej bolo pridané malé množstvo suchého čajového prášku. Podľa slov expertov, čaju je v nápoji menej ako 1%.
Pred tým, ako si kúpite ľadový čaj, prečítajte si jeho zloženie na etikete. Ak medzi zložkami nie je extrakt čaju alebo je uvedený ako posledný, znamená to, že máte pred sebou jednoducho sladkú vodu s príchuťou čaju – obsahuje farbivá, aromatizátory, konzervanty a veľa cukru. Radšej ho azda ani nekupujte...
*
Zdravé jogurty Európske stredisko pre potravinovú bezpečnosť vykonalo rozsiahlu výskumnú štúdiu na takmer 1.000 vzorkách jogurtov vyrábaných rôznymi mliekarenskými spoločnosťami, aby zistilo, či sú tieto obľúbené jogurty zdravé, ako to tvrdí reklama. Výsledky výskumu sa ukázali byť sklamaním: jogurty nemajú na ľudské telo zázračný terapeutický efekt, ani nezlepšujú imunitný systém.
   Podľa výskumu nemajú jogurty žiadny pozitívny vplyv na chemické procesy v ľudskom zažívacom systéme. Vlastne sú jogurtové nápoje úplne neprospešné - telo nerevitalizují, ako to tvrdia reklamné slogany ich výrobcov, uviedol Medpulse. Mnoho spoločností vyrábajúcich jogurty stále pôsobí na potenciálnych zákazníkov starými sloganmi, tvrdením, že ich výrobky majú vysoko pozitívny vplyv na zažívací systém a telo ako celok.
   Skrátka jogurt nie je nič iného, ako atrapa. Navyše niektoré jogurty, rovnako ako ďalšie typy mliekarenských výrobkov, môžu byť pre ľudské zdravie nebezpečné. Veľa jogurtov dostupných dnes vo všetkých obchodoch na svete nemá s produktom vymysleným pred niekoľkými tisíckami rokov na území súčasného Bulharska nič spoločného.
   Stále veríte mýtom o probiotických baktériách, ktoré zlepšujú imunitný systém a zažívací trakt? Ak áno, ste oblbovaní. V Moskve došlo k mnohým prípadom, keď ľudia ralizujúci zdravý spôsob života boli nakoniec hospitalizovaní. Mnohí z týchto pacientov boli diagnostikovaní s pankreatolýzou. Po dotazu na ich jedálniček povedali, že konzumovali jogurtové nápoje ako Danone, Actimel a ďalšie. Pankreatolýza je veľmi nebezpečná choroba, ktorá ničí pankreas. Na tomto fakte nie je nič prekvapivé. Actimel, ako mnoho ďalších produktov Danone, obsahuje E1442 - geneticky modifikovaný kukuričný škrob, zahusťovadlo. Geneticky modifikované druhy škrobov majú veľké molekuly. Chemici, ktorí takéto látky vyrábajú, hovoria, že je nemožné predpovedať, ako sa budú tieto molekulárne monštrá správať v ľudskom tele.
   Nebezpečné škroby sú obsiahnuté nielen v kultivovaných mliečnych výrobkoch, ale aj v kečupoch a majonéze. Vedci stále nevedia, či sa tieto škroby počas tráviaceho procesu rozkladajú, a ako. Faktom je, že moderná medicína teraz musí iba umožniť predpokladať, že takéto škroby útočí na pankreas ľudského tela. Ľudské telo očividne nevie, aký druh enzýmov má vyrábať, aby rozštiepilo tak monštrózne veľké molekuly.
   Čo sa týka zázračných probiotických baktérií v moderných jogurtoch, zistilo sa, že takéto baktérie môžu v ľudskom žalúdku vydržať len niekoľko minút. Preto nemôžu mať na zažívací trakt liečebný vplyv. Človek by mal mať tiež na pamäti fakt, že kultivované mliečne výrobky, ktoré boli uskladnené mesiace alebo dlhšie, nemôžu priniesť vôbec nič dobrého. Keď také jogurty kupujete, len vyhadzujete svoje peniaze (a ničíte si svoje zdravie).
*
10 najhorších potravín zo supermarketov Aké sú naozaj produkty zo dna ponuky tuzemských supermarketov? Akú veľkú chybu môžete urobiť, keď pri nákupe siahnete vedľa? Aká je daň za nízku cenu? Médiá aj verejnosť dnes venujú toľko pozornosti zloženiu, pôvodu a cene potravín, že sa takmer vytratil rozhodujúci aspekt jedla- chuť. Tu zistíte, ako sú na tom lacné výrobky nielen s ohľadom na zdravie konzumentov, ale aj na ich chuťové bunky.
*
Na tomto mieste zistíte, nielen koľko % paradajok obshuje kečup, ktorý kupujete vo Vašom obchodnom reťazci, ale i jeho obsah pesticídov a mykotoxínov.
Vo všeobecnosti platí: Čím menej paradajok, tým viac toxických látok.

Obrázok nám zaslal Ondro.
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
Na záhlavie